Vtedy dávno, keď sa písal tento krátky príbeh, kráčala krásna Kráľovná Príroda pomalým krokom tak, aby nás nerušila. Ani som sa jej nespýtala, kde sa tu vzala a odkiaľ prišla. Skľúčená si sadla do plačúcej púšte, ktorá obišla spálenú dedinu a žalostne spievala smutné piesne. V mysli kráľovnej sa ukryli voňavé lesy, rozsiahle háje a zelené lúky. Každý deň si túto myšlienku chovala, chlácholila ju, starala sa o ňu ako o malé dieťa. Aj kráľovná mala svoje sny, túžby, vízie, ktoré ju hriali pri srdci a poháňali dopredu. Boli podobné, aké máme my. Videla dobre, aké to tu bude krásne, ak budeme chcieť. Videla zelené lesy, lúky plné zvery a vzdušný priestor preplnený vtáctva. Dívala sa na ten obraz každý večer, keď zaspávala. Pozerala si ten krásny film so šťastným koncom a verila mu, verila nám... Zdroj anotace: Web obalkyknih.cz